čo mi štrngne o klobúk

V pravicovej Bratislave päťtisíc protestujúcich?

Poradcovia „megapochodu stredoškolákov“ viditeľní aj neviditeľní verejne hovoria o úspechu: mládež, tys‚ držiteľkou rána! Voliči Smeru SD hovoria o zmanipulovaných nevoličoch: päťtisíc proti pol miliónu tých, čo vo voľbách zakrúžkovali Roberta Fica? Ľavicoví chlapci a dievčatá, zhrození už dlho z toho, ako im Smer unáša ľavicovú ideu do bažín, sú inak znepokojení – vidia za roh a vidia číhajúce zelené košele.

Tak bol ten pochod úspešný, alebo nie?

Podľa mňa áno, hoci inak, ako si myslia poradcovia.

Jedna z hlavných požiadaviek novembrových námestí boli slobodné voľby a právo zhromažďovania. Oboje sa naplnilo, ale zdá sa, že verejnými zhromaždeniami sa chce zrušiť právo na slobodné voľby. Nech rozhodne ulica! Tak ako v roku 1989.

V roku 1989 však bol štát politicky monolitný (totalitný), a preto mala ulica zásadný význam: pod jej tlakom sa zrútil systém. Máme demokraciu a tie slobodné voľby. Je cieľom ulice dnes zrútiť demokratický systém, v ktorom o vláde rozhodujú voľby? Herec Maroš Kramár to z pódia protestu výslovne poprel – a ukázal sa ako demokrat.

Cieľom ulice je vyhnať oligarchov? Určite áno, otázka len je, ktorých. Penta a jej médiá minútu po minúte pochodu aplaudovali. A ak je spis Gorila pravdivý, tak Penta konzistentne sleduje rovnaký cieľ, pochodujúci ho včera zhmotnili do jednoduchého hesla: Dosť bolo Fica! V Pente nie sú žiadni hlupáci, majú svoje plány rozpracované na desaťročie, prezradil mi človek z kuchyne. A zistil to aj mediálny magnát, ktorý im predal mediálny dom Plus 7 dní. Dosť bolo Fica! – preto sa v byte na Vazovovej spriadali plány, ako ho zo sedla vyhodiť, a preto sa do bytu na Vazovovej nechal na coca-colu vlákať Robert Fico: aby zistil, čo proti nemu chystajú (doslovný prepis zo spisu Gorila).

Zo včerajšieho pochodu (a predtým z procesu, ktorý vyvolala Zuzana Hlávková) vieme, že mladí ľudia majú radi Slovensko a chcú tu žiť. Tlieskam! Dávno, na začiatku deväťdesiatych rokov som napísala, že sloboda cestovať by mala byť možnosťou, nie nutnosťou. A vyslúžila som si za to hanlivú častušku slovenského barda…, čo mi nevadí, dostala som sa do literatúry. Ale pomery, ktoré vtedy za asistencie dnešných kritikov vznikali, vyhnali do sveta za prácou viac ľudí ako za prvej republiky. Takže k včerajším oprášeným novembrovým heslám by som pridala: Kto za to môže?

Čo ten včerajší pochod ukázal? Stav reálnej sily protestujúcich (od protestov pred Bonaparte plus-mínus rovnaký). Priamy účastník (a podporovateľ) pochodu na Fb napísal, že tam bolo 15 – 20 percent mladých do 18 rokov. Takže celkom stredoškolský nebol, dá sa predpokladať, že skladba tiež viac-menej kopírovala tú spred Bonaparte. Čo určite nebolo cieľom: „megapochod“ celkom nechtiac zmobilizoval Ficových voličov. Nie preto, že sa im páči korupcia a vyhnanie za prácou, ale preto, že ju protestujúci pripisujú iba Ficovi. Lenže ona je základom systému, a toho sa nikto nemieni dotýkať. Preto na podobné pochody nechodia. A preto na ne nechodia ani ľavicoví aktivisti. Vymeniť jedných oligarchov za druhých (ako napríklad na Ukrajine) asi nie je celkom  to pravé orechové.

A predsa by mal mať pochod osobitný význam pre slovenskú mimosmernú ľavicu: ako výzva, aby prevzala iniciatívu a aby si ju nenechala ukradnúť tými istými, len v inom prevlečení. Kto, ak nie vy, kedy, ak nie teraz?

Gabriela Rothmayerová