čo mi štrngne o klobúk

„Prečo ten Fico nevyhodil už toho Maďariča?“ počula som nespočetnekrát z úst voličov Smeru-SD aj SNS. Pravdaže, išlo o televíziu, jej spravodajstvo a nominanta Smeru-SD na čele tejto inštitúcie. A keďže opozícia zubami-nechtami Václava Miku bráni, zdá sa, že pocity voličov  Smeru a SNS sú oprávnené: je to spravodajstvo stranné. Aká je pravda, dokázala by kvantitatívna a kvalitatívna analýza nestranných analytikov, nie náhodný výber náhodných hlasov z jednej alebo opačnej strany. Ale pocity neodpáraš.

O RTVS, samozrejme, bojujú politici koaliční aj opoziční, majú svojich nespokojných aj spokojných voličov a od ich hlasov vo voľbách sa odvíja ich politický život. Lenže RTVS nie je štátna (koaličná) ani opozičná inštitúcia. Platia si ju povinne všetci občania, aj tí, čo voliť nechodia, preto má byť médiom verejnej služby a počítať vždy so svojím poslucháčom a divákom – s jeho úsudkom. Diváčky a diváci nie sú hlupáci, chcú dostávať nepredžuvané fakty. Myslím si, že väčšina ocení, ako sa za posledné roky VCELKU televízia zlepšila, a rádio zostávalo v jej tieni (aj s platmi zamestnancov, aj podmienkami na prácu…). Eduard Chmelár to vo svojom komentári zhrnul faktograficky a vecne, aj s pripomienkou, že Václav Mika je preto generálnym riaditeľom, že bol nominantom Smeru-SD, keď táto strana väčšinovo sama vládla. „Porazil“ vtedy hlasmi poslancov Smeru-SD Jaroslava Rezníka. Teraz, v nadchádzajúcich voľbách ešte nemá Václav Mika protikandidáta, ale Jaroslav Rezník je už preventívne opľúvaný kultúrnou besiedkou.

Niektorí sa dokonca vyhrážajú, že ak riaditeľom nebude Mika, pôjdu do ulíc. Lebo sa vracia „mečiarizmus“.

Naozaj?

V kinách sa premieta prvoplánový politický thriller, na ktorý prispela štátna inštitúcia, v Slovenskom národnom divadle, plne saturovanom zo štátneho rozpočtu, hrajú publicistické prvoplánové politické hry, v galériách vystavujú plagáty – a čo sa deje? Siahol niekto mocensky za tie posledné štyri plus jeden rok na kultúru, verejnoprávne médium zvlášť?

Občania s argumentom „lebofico“ budú asi prekvapení: Robert Fico verejnoprávnosť svojimi faktickými krokmi nikdy neporušil. Ani počas väčšinovej vlády Smeru, ani v tomto koaličnom období vláda ANI raz nezasiahla do vysielania RTVS. Kritika z úst premiéra na adresu tu jedného moderátora, tu druhého moderátora je daňou jeho voličom. Vyvoláva vždy búrku na stránkach opozičných médií – čo je tiež prirodzené: bránia si svoj záujem. Ale tam sa to začína, aj končí.

„Kulturní fronta“ (ako sa jej nadávalo kedysi) útočí… a strieľa si do nohy.

Lebo faktom zostáva, že Ficovi a Dankovi voliči frflú čoraz hlasnejšie, oni ich hlasy síce tlmočia, no za zákonný rámec (na rozdiel od vlády I. Radičovej, kde sa bez problémov zmenil zákon, aby bolo možné povaliť generálneho riaditeľa, a aj ho povalili), nezasahujú. A nech by parlament zvolil do pozície generálneho riaditeľa RTVS kohokoľvek, myslím si, že tak to aj zostane. Sme v Európe.

Gabriela Rothmayerová