Založ si blog

Ta žeby už bul konec totej biedy

Osemdesiatosem centov na jedného člena rodiny a deň! Z toho žije jedna matka zo svojimi šiestimi deťmi.

Príbeh chudobnej rodiny sa pred časom ocitol na stránkach denníka, tvoriaceho mediálnu mienku. Príbeh je bolestný, v závere sa nájde aj vinník: Fico, lebo býva v Bašternákovom byte.

Čo sa ale udialo v tejto krajinke, kým si mohol Bašternák (a dosaďme si mená všetkých tých ďalších z privatizačného baroka) postaviť tie luxusné domy, byty, jachty, lietadlá a získať iné pôžitky?

Všeobecný mýtus je jednoduchý: ľudia vyšli na námestia, zaštrngali kľúčmi a prišla sloboda. Dodnes ju oslavujeme. Lebo kľúče od verejného diskurzu nosia tí, ktorí ju skutočne získali.

Inteligencii priniesla sloboda nesporne všetko. Pretože v reálnom socializme sa jej žilo veľmi nepríjemne: musela žiť podľa šablóny socialistického realizmu.

A tým ostatným?

Jednej časti spoločnosti okrem voľnosti priniesla sloboda aj hmotný blahobyt. Dovtedy nevídaný. Napríklad … – treba menovať komu?

Ale v tom osemdesiatom deviatom sa stalo so svetom niečo zásadné. Skončila sa studená vojna. A ako každá vojna, aj táto mala svojich víťazov a svojich porazených. My sme sa – napriek eufórii víťazov – ocitli medzi porazenými krajinami. So všetkými dôsledkami. Rozpadol sa nielen vojenský blok, ale rozpadli sa aj trhy. Preto sa rozpadli aj tie naše socialistické fabriky a socialistické družstvá. Nestačí iba vyrábať, treba aj predať. Ale komu, keď sa svet otvoril pre predaj – u nás?

Veľké fabriky – nielen VSŽ – sa stali aj strategickým politickým artiklom. Vladimír Mečiar začal vyrábať „čestných podnikateľov – mečiarovcov“, (ktorí lup vzali a buď rozhajdákali, alebo prekšeftovali, česť výnimkám). Mikuláš Dzurinda vedel, čo má urobiť, a tak ich (hoci aj pod hmotnú cenu) predával strategickým „partnerom“. Dodnes sme zhrození z tých „obchodov“. Dodnes sme zhrození, ako podplácame „stimulmi“ investorov, že sem vôbec prídu a dajú ľuďom prácu. (Často otrockú, lenže z niečoho žiť treba.)

Ale – viem, že to bude znieť kacírsky, no pravda býva trpká – mali sme inú možnosť? Akú? A nebola tá iná (nemožná) možnosť príčinou, prečo sa Západ na Vladimíra Mečiara díval tak ostražito? Naozaj išlo o demokraciu?

Porazená krajina musí prijať podmienky od víťazov. Kulantne o tom hovorí napríklad ministerka financií B. Schmögnerová vo svojej Knihe o vládnutí. MMF poskytol pôžičky, ale SLOBODNE sme prijali jeho PODMIENKY… Asi tak slobodne, ako ich dnes prijímajú v Grécku a inde v tom oslobodenom svete.

V roku 1989 bola spoločnosť rovnostárska. Každý – aj tá pani, ktorá dnes musí aj so svojimi deťmi vyžiť z 88 centov – mal takmer rovnako. Plus mínus, lebo aj vtedy boli medzi nami rovnejší. Len ten rozdiel bol neporovnateľne iný.

Prečo sa rovnako nezlepšil život všetkým? Bolo to v ideológii? Bolo to v praktickej politike?

Aj, aj. Rovnosť sa nazvala rovnosťou príležitostí. A tí šikovní ju veľmi dobre využili. Napríklad teraz taký skloňovaný Bašternák. Ale nielen on, zoznam by bol veľmi, veľmi dlhý.

Ľudia cítia nespravodlivosť a cítia sa nielen okradnutí, ale aj oklamaní. Takto si to nepredstavovali. Preto neštrngali „hrdinsky“ kľúčmi.

V našej krajine sa deje za tých takmer 30 rokov niečo veľmi zvláštne: strany, ktoré natvrdo hlásajú kapitalizmus a tvoria neoliberálnu politiku, vlastne nikdy voľby nevyhrali. (Áno, napriek tomu aj vládli, ale vždy len preto, že sa tak kadejako poskladali.) No horšie je, že strany, ktoré kapitalizmus síce nehlásajú, naopak, kritizujú (a preto ich ľudia volia), ho bez veľkých problémov v politike uplatňujú. Bezohľadne a so všetkými dôsledkami.

Takže ona tá zrada na voličoch tu je. Pretože žiaden socializmus sa nekoná a ani konať nebude.

Ale ako teda dosiahnuť, aby sa ľudia cítili vo svojej krajine lepšie? Ako doma, nie ako v kolónii?

Andrej Kiska (a pisatelia jeho prejavov) túži po tom, aby sme ako v Rumunsku zavierali politikov. (Tých druhých, pravdaže.) Hovoril o tom vo svojom parlamentnom prejave, ale aj na stretnutiach s občanmi. V Rumunsku pozavierali najväčšie ryby. A je tu zásadná otázka: ako sa zlepšil život ľudí, čo v zúfalstve tam stále chodia do ulíc? Morálne, iste.

Túžba Andreja Kisku je politická, aká je ale túžba ľudí, ktorí sa zhnusene odvracajú od politiky a politikov?  Chcú sa im pomstiť? Chcú ich zavierať?

Myslím si, že chcú presne to, čo chceli v roku 1989, keď to jedna pani pri vítaní Havla sformulovala rozhlasovej redaktorke: „Ta že by bul už konec totej biedy.“

Lenže vtedy bol ešte plný kôš – napriek mýtom o čiernej diera republika bola bez dlhov a s majetkom, ktorý sa stal na dlhé roky pre „víťazov“ prostriedkom obchodovania a bohatnutia.

Dnes sme nahnevaní, ošklbaní a neviem si dosť dobre predstaviť, ako má nastať konec totej biedy.

Aj keby boli – ako hovorieval Vladimír Mečiar – basy prázdne pre všetkých tých „komunistov“. Lebo kde nič nie je, ani čert neberie.

Gabriela Rothmayerová

Vašo, en marche!

21.06.2017

V hlavách komentátorov sa už dlho rodí líder, ktorý by mal poraziť Roberta Fica. Problém je, že líder sa nerodí v hlavách komentátorov. Aj Václav Havel sa zjavil nepoznaný a ľud si na Hrad viac »

Protesty a životy tých druhých

06.06.2017

Včera sa opäť za veľkého záujmu médií stretlo dosť veľké množstvo ľudí na námestiach v Bratislave a Košiciach. Nadviazali na protesty pred Bonaparte, ktoré obohatili vlaňajšie politické viac »

Pochodom v chod, dopredu. .. pravá, dva?

19.04.2017

V pravicovej Bratislave päťtisíc protestujúcich? Poradcovia „megapochodu stredoškolákov“ viditeľní aj neviditeľní verejne hovoria o úspechu: mládež, tys' držiteľkou rána! Voliči Smeru viac »

POčASIE: Horúčavy v meste

Cez víkend sa počasie opäť pokazí

19.08.2017 07:30

Po horúcom pracovnom týždni prichádza víkendová zmena. A scenár je podobný minulému týždňu. Postupujúci studený front prináša búrky, dážď a ochladenie.

Španielsko, Barcelona, útok

Šoféra dodávky, ktorá útočila v Barcelone, zabili v Cambrils

18.08.2017 22:14

Šoférom dodávky, po ktorom španielski policajti intenzívne pátrali, bol 17-ročný Moussa Oukabir.

Venezuela, kríza, nepokoje, Nicolás Maduro

Nové ústavodarné zhromaždenie prevzalo právomoci parlamentu

18.08.2017 21:36

Novozvolené ústavodarné zhromaždenie vo Venezuele prevzalo v piatok právomoci opozíciou ovládaného parlamentu.

Milan Žitný

Žitný: Ak sú podmienky, útok sa stane kdekoľvek

18.08.2017 20:00

Teroristickým útokom na verejných priestranstvách sa nedá zabrániť, povedal v rozhovore pre Pravdu bezpečnostný analytik Milan Žitný v súvislosti s tragédiou v Barcelone.

gabika

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 9
Celková čítanosť: 19642x
Priemerná čítanosť článkov: 2182x

Autor blogu

Kategórie